kto musí vyplniť zoznam otázok svojho zákazníka o udržateľnosti v mojej spoločnosti

Prax: žiadna zákonná funkcia, ale skutočný zdroj

Neexistuje zákon, ktorý by predpisoval, kto vypĺňa dotazník o udržateľnosti od zákazníka. To je inak ako napríklad v prípade desiatich opatrení z článku 21 ods. 2 smernice NIS2, kde majú vedúci pracovníci vlastnú zodpovednosť. Pri dotazníku o udržateľnosti — či už stojí samostatne alebo sa vopred zakladá na základnom module štandardu EFRAG VSME — si zákazník sám určuje, ako si tento proces interný rozdelí. V praxi to závisí od toho, kto údaje už spravuje: HR pre počty zamestnancov, financie pre čísla tržieb, facilities pre spotrebu energie a niekedy kvalitár pre certifikáty a politiky.

Čo často spôsobuje zmätok, nie je to, kto stlačí tlačidlo, ale kto dodáva základné údaje. Niekto, kto koľko zamestnancov má podnik musí vyplniť, potrebuje iné zdrojové údaje ako ten, kto má uviesť, či podnik používa systémy umelej inteligencie v rámci svojej činnosti. Práve preto má zdrojový súbor podľa predmetu vlastníka: nie jeden človek nevyplní všetko, ale jedna odpoveď na každú otázku pochádza od toho, kto pozná daný fakt. Samotný dotazník sa potom formálne podáva jedným účtom, zvyčajne tým, kto spravuje portál zákazníka — ale obsah pochádza z viacerých miest v spoločnosti.

Kde sa to vypĺňa: Smernica CSRD ukladá povinnosť hlásenia, nie funkciu

Smernica (EÚ) 2022/2464, CSRD, ukladá povinnosť určitým veľkým podnikom vzdelávať sa o udržateľnosti, ale neupravuje, kto u subdodávateľa vypĺňa dotazník, ktorý z toho vyplýva. Základný modul EFRAG VSME, určený pre neveľké, neburzovne kotované podnikateľské subjekty, ktoré ako dodávatelia dostávajú takéto otázky, opisuje, aké údaje sa požadujú — tiež nie kto ich internej zhromažďuje. Ako to organizačne spracovať, je preto voľbou samotného podnikateľa, rovnako ako si sám určuje, kto interné vie, ktorý sídlo alebo ktorý sektor je aktuálny.