Aká je nepriama emisia z nákupenej energie (scope 2)?

Scope 2 je emisia za tvojou nakúpenou elektrinou, teplom alebo chladením

Scope 2 je nepriama emisia, ktorá sa uvoľňuje pri výrobe elektriny, tepla, pary alebo chladenia, ktoré podnik nakupuje a sám spotrebuje. Samotná emisia vzniká u dodávateľa energie — v elektrárni, ktorá vyrába elektrinu — ale je priradená spotrebiteľovi, pretože ten vytvárame dopyt po tejto energii. Toto rozlišuje scope 2 od scope 1: pri scope 1 emisia vzniká v rámci vlastných zariadení, ako je plynový kotol alebo firemný automobil, a práve v tom je rozdiel — v otázke dopyt Aká je priama emisia skleníkových plynov (scope 1)?.

V praxi sa scope 2 redukuje na CO2 na nakúpenú kWh, vynásobenú celkovým spotrebou. Existujú dve bežne používané výpočtové metódy: lokačná metóda, ktorá vychádza z priemerného emisného faktora národnej siete, a metóda orientovaná na trh, ktorá zohľadňuje typ zmluvy — napríklad zmluvu na 100 % zelenú elektrinu s zárukami pôvodu. Zákazníci niekedy pýtajú na jednu z nich, niekedy na obe. Ak nemáš vlastný CO2-údaj, odpoveď sa zvyčajne dá odvodiť z celkovej spotreby energie a podielu zelenej elektriny, otázky, ktoré sa v rovnakom zozname otázok často opakujú ako Aká je celková spotreba energie za rok? a Aká časť spotreby energie pochádza z obnoviteľných zdrojov?. Bez vlastného výpočtu je "ešte nevypočítané" platná odpoveď; vymyslený údaj, ktorý v ketendossiéri nie je, to nie je.

Kde je to v GHG Protocol

Toto rozdelenie na scope 1, 2 a 3 pochádza z GHG Protocol, medzinárodného štandardu, na ktorom sú založené takmer všetky zoznamy otázok o udržateľnosti týkajúce sa emisií. Scope 2 je tu oddelen od scope 1, pretože zdroj emisie nie je na vlastnej lokalite, a oddelen od scope 3, ktorý zahŕňa emísie v zostávajúcej časti hodnototvorného reťazca — tema, na ktorú sa príde pri Aká je emisia v hodnotovom reťazci (scope 3)?.